Krvné cievy

Krvné cievy rozdeľujeme podľa funkcie na:

• tepny (artérie),
• žily (vény),
• vlásočnice (kapiláry).

Tepny (artérie) sú krvné cievy, ktorými krv prúdi zo srdca smerom k cieľovým tkanivám. Vo veľkom obehu vedú okysličenú krv k orgánom celého tela a v malom obehu odkysličenú krv do pľúc. Najmohutnejšou tepnou tela je srdcovnica (aorta), vychádzajúca z ľavej komory srdca.
Žily (vény) sú krvné cievy, ktoré privádzajú krv do srdca. Žilami prúdi do ľavej predsiene okysličená krv z pľúc a z veľkého obehu zasa prichádza odkysličená krv do pravej predsiene. K najväčším žilám ľudského tela patria horná a dolná dutá žila. Osobitnú časť žilového systému tvorí vrátnica (portálna žila), ktorá zbiera krv z orgánov tráviacej sústavy obsahujúcu vstrebané živiny a vedie ju do pečene, kde dochádza k metabolickej premene týchto živín.
Niektoré žily (najmä žily dolných končatín) obsahujú chlopne, ktoré zabraňujú spätnému toku krvi.
Vlásočnice zabezpečujú výmenu kyslíka a živín medzi krvou a tkanivami. Sú veľmi malé, ich stenu tvorí iba jedna vrstva plochých endotelových buniek. Nemajú teda strednú vrstvu (mediu) ani vonkajšiu adventíciu. Majú žilový a tepnový úsek. Do tepnového úseku prichádza okysličená krv z tepien. Tu dôjde k odovzdaniu kyslíka tkanivám a prechodu oxidu uhličitého do krvi. Odkysličená krv pokračuje žilovým úsekom do žilového systému. V pľúcach prebieha výmena plynov, samozrejme, opačne, t. j. krv odovzdáva oxid uhličitý a následne sa okysličuje.
Stena ciev je tvorená troma vrstvami:

• vnútorná (endotelová) vrstva – tvorená jednou vrstvou plochých buniek,
• stredná vrstva (media)– tvorená hladkou svalovinou, elastickými a kolagénovými vláknami (podľa toho, či prevažuje svalovina alebo elastické vlákna, rozoznávajú sa elastické cievy a cievy svalového typu),
• vonkajšia vrstva (adventícia) – väzivový obal ciev.