Krvné cievy

Krvné cievy rozdeľujeme podľa funkcie na:

• tepny (artérie),
• žily (vény),
• vlásočnice (kapiláry).

Tepny (artérie) sú krvné cievy, ktorými krv prúdi zo srdca smerom k cieľovým tkanivám. Vo veľkom obehu vedú okysličenú krv k orgánom celého tela a v malom obehu odkysličenú krv do pľúc. Najmohutnejšou tepnou tela je srdcovnica (aorta), vychádzajúca z ľavej komory srdca.
Žily (vény) sú krvné cievy, ktoré privádzajú krv do srdca. Žilami prúdi do ľavej predsiene okysličená krv z pľúc a z veľkého obehu zasa prichádza odkysličená krv do pravej predsiene. K najväčším žilám ľudského tela patria horná a dolná dutá žila. Osobitnú časť žilového systému tvorí vrátnica (portálna žila), ktorá zbiera krv z orgánov tráviacej sústavy obsahujúcu vstrebané živiny a vedie ju do pečene, kde dochádza k metabolickej premene týchto živín.
Niektoré žily (najmä žily dolných končatín) obsahujú chlopne, ktoré zabraňujú spätnému toku krvi.
Vlásočnice zabezpečujú výmenu kyslíka a živín medzi krvou a tkanivami. Sú veľmi malé, ich stenu tvorí iba jedna vrstva plochých endotelových buniek. Nemajú teda strednú vrstvu (mediu) ani vonkajšiu adventíciu. Majú žilový a tepnový úsek. Do tepnového úseku prichádza okysličená krv z tepien. Tu dôjde k odovzdaniu kyslíka tkanivám a prechodu oxidu uhličitého do krvi. Odkysličená krv pokračuje žilovým úsekom do žilového systému. V pľúcach prebieha výmena plynov, samozrejme, opačne, t. j. krv odovzdáva oxid uhličitý a následne sa okysličuje.
Stena ciev je tvorená troma vrstvami:

• vnútorná (endotelová) vrstva – tvorená jednou vrstvou plochých buniek,
• stredná vrstva (media)– tvorená hladkou svalovinou, elastickými a kolagénovými vláknami (podľa toho, či prevažuje svalovina alebo elastické vlákna, rozoznávajú sa elastické cievy a cievy svalového typu),
• vonkajšia vrstva (adventícia) – väzivový obal ciev.

anatómia mačky

Anatómia mačky

Bližšie informácie v hlavnom článku: Anatómia mačky

Mačka domáca patrí svojím zoologickým zaradením medzi malé mačkovité šelmy. Má predĺžené telo, na pomerne nízkych nohách, s krátkym krkom a širokou, pomerne krátkou hlavou, stredne dlhým chvostom a krátkou, rovnou a priľahlou srsťou. U ušľachtilých plemien mačiek sú potom zámerne vyšľachtené niektoré odlišné telesné tvary a znaky.
Mačka je predátor. Jej telo je prispôsobené k lovu. Dokonale vyvinuté zmyslové orgány jej umožňujú zaznamenať korisť na väčšiu vzdialenosť a obratne ju chytiť. Telo mačky je plné sily, elegantné a dokáže vyvinúť veľkú rýchlosť a vysoko skákať. Má ostré zuby a pazúry, lapenú korisť dokáže rýchlo zabiť.

Fyziologické ukazovatele

Bližšie informácie v hlavnom článku: Fyziologické ukazovatele mačky domácej

Fyziologické ukazovatele
Názov	Hodnoty
Telesná teplota	38-39 stupňov
Pulz	100-120 úderov/min.
Dychová frekvencia	20-40 nádychov/min.
Telesná hmotnosť	2 – 10 kg v závislosti na plemene a pohlaví
Pohlavný cyklus	diestrický až polyestrický, provokovaná ovulácia
Dĺžka ruje	3-7 dní
Dospievanie	v 6-10 mesiaci života
Dĺžka gravidity	58-70 dní
Početnosť vrhu	3-8 mačiatok
Pôrodná hmotnosť	80-120 g
Počet zubov	mliečny chrup 26, trvalý chrup 30
Objem krvi	60-70 ml/kg hmotnosti

Vek mačky

Prepočtová tabuľka mačacích rokov na roky ľudské
Mačka	Človek	Mačka	Človek	Mačka	Človek	Mačka	Človek
1 mesiac	6 mesiacov	8 mesiacov	16 rokov	7 rokov	45 rokov	14 rokov	72 rokov
2 mesiace	10 mesiacov	1 rok	18 rokov	8 rokov	50 rokov	15 rokov	74 rokov
3 mesiace	2 roky	2 roky	25 rokov	9 rokov	55 rokov	16 rokov	76 rokov
4 mesiace	5 rokov	3 roky	30 rokov	10 rokov	60 rokov	17 rokov	78 rokov
5 mesiacov	8 rokov	4 roky	35 rokov	11 rokov	62 rokov	18 rokov	80 rokov
6 mesiacov	14 rokov	5 rokov	40 rokov	12 rokov	65 rokov	19 rokov	82 rokov
7 mesiacov	15 rokov	6 rokov	43 rokov	13 rokov	68 rokov	20 rokov	84 rokov

3-dňový kocúrik

Traduje sa, že prepočítať vek mačky na naše ľudské roky je jednoduché. Stačí vraj vynásobiť roky jej pobytu na zemi číslom 7. Skutočnosť je však iná. Rytmus dospievania mačky prebieha inak ako u človeka. V tabuľke je uvedený prepočet približného veku mačky na vek ľudský.
Mačky žijúce vonku sa priemerne dožívajú 7 až 8 rokov. U mačiek chovaných doma je priemerná dĺžka života 15 až 20 rokov. Na vek vplýva niekoľko faktorov – pohlavie mačky, životospráva, návyky a pod. Podľa štatistík sa kastrované zvieratá dožívajú vyššieho veku ako nekastrované. Zvieratá žijúce v domácnostiach sa môžu dožiť veľmi vysokého veku. Medzi chovateľmi sú známe prípady extrémne starých mačiek.

Mladosť

Malé mačiatka sa rýchlo vyvíjajú. Skutočne zrelé pre úplné odstavenie a odovzdanie novému majiteľovi sú vo veku 10 až 12 týždňov. Od narodenia po tento vek sa z bezbranného novorodeného mačiatka stane zvieratko schopné samostatného príjmu všetkých druhov potravy a má zafixované hygienické návyky. Tiež je navyknuté na človeka a vytvorilo si vzťah k iným mačkám a prípadne iným zvieratám. Okolo 3 mesiacov veku mačiatka sa predtým úzkostlivá mačka prestáva o mačiatka starať a núti ich k samostatnosti. Nasleduje obdobie rýchleho rastu. Malá mačka je zvedavá, rýchlo sa učí. Dotvára sa sfarbenie srsti a v tomto období môže dôjsť k dočasnej strate harmónie telesnej konštrukcie mačky. Okolo 5 mesiaca mačiatko mení zuby, väčšinou nenápadne a bez väčších ťažkostí. Detstvo končí zavŕšením pohlavnej dospelosti. U mačky sa prejaví prvou rujou a kocúr začína značkovať svoje teritórium. Po búrlivom období mladosti vyznačujúcom sa rýchlym vývojom nasleduje produktívny vek mačky, ktorý sa z ľudského hľadiska vyznačuje pomalším starnutím.
Mačky začínajú pomaly starnúť po 10. roku života. Pokiaľ mačka netrpí nejakou chorobou, staroba sa u nej extrémne neprejavuje. Neskôr sa začínajú objavovať problémy s chrupom. Vo väčšej miere sa objavuje zubný kameň, oslabuje sa zrak, sluch aj čuch. Mačky pomaly strácajú silu a viac pospávajú. Staré mačky bývajú citlivé na zmenu prostredia a iné stresy.

mačka a človek

Mačka ako spoločníčka človeka

Za významný zlom vo vzťahu človeka a mačky považujeme jej prijatie za člena ľudskej rodiny. Prvé dôkazy o prítomnosti mačky v kruhu rodiny patria do obdobia okolo r.2000 pred n.l. Približne v tom čase zároveň dochádza k začiatkom jej kultového uctievania a známeho zbožštenia, ktoré v ľudských dejinách nemá obdobu. Aj keď Egypťania vývoz mačiek zakazovali a prísne strážili, nezabránili ich pašovaniu a rozšíreniu do ďalších krajín a kontinentov.

Napriek svojej nespochybniteľnej užitočnosti pre človeka, zohrávala mačka v kultúrach jednotlivých národov sveta veľmi rôznorodé až krajne protichodné roly a postavenie. Kým, napríklad, v ázijských krajinách sa mačka všeobecne tešila úcte a dobrému menu, v stredovekej Európe upadla do hlbokej nemilosti a bola obvinená zo spojenectva s temnými silami a diablom. Spoločným menovateľom týchto negatívnych postojov bolo zväčša nepochopenie prirodzenej podstaty mačky a mylná interpretácia niektorých prejavov jej správania.

anatómia psa

Pes je už od dávnych vekov verným spoločníkom človeka, ktorý sa mu za jeho vernosť odpláca starostlivosťou. Avšak na to, aby mohol človek zranenému alebo chorému psovi pomôcť a vedel, čo sa odlišuje od normálneho stavu, musel dokonale spoznať stavbu jeho tela, a to, ako fungujú základné životné deje.
Veľmi významnými boli prvé zistenia starých Egypťanov, Grékov (Hippokrates a jeho pozorovania kurčiat vo vajci a predpoklady o vývine cicavcov v tele matky, skúmanie obličiek a nález trojcípej chlopne v srdci; Aristotelove prvé podrobné pitvy zvierat a dôkladnejšie preskúmanie ich tiel). Práve v Grécku v 4.stor. pred Kristom boli popísané prvé práce o rozdieloch medzi tepnami a žilami. V spojitosti so psami sa často spomína staroveký anatóm Galen a jeho anatomické kresby. Galenove učenia nielen o zvieracej ale aj ľudskej anatómii vyvrátili až lekári a fyziológovia okolo roku 1500 po Kristovi.
Napríklad lekár Harwey ako prvý popísal schému krvného obehu, ktorá je platná dodnes. Historicky známou osobou aj medzi bežnými kynológmi je fyziológ I. P. Pavlov, ktorý sa venoval mnohým funkciám v živom organizme, avšak jeho najvýznamnejšou prácou bolo objavenie zákonitostí podmienených reflexov pri študovaní trávenia a mechanizmu sekrécie tráviacich štiav psov, za ktorú dostal v roku 1904 Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu.
Postupom času sa vedy zaoberajúce sa stavbou psieho tela a činnosťou jeho organizmu – anatómia a fyziológia stále zdokonaľovali, aj keď mnohé prebiehajúce výskumy prinášajú nové informácie.
Anatómia ako taká sleduje tvar a stavbu tela psa, rozdeľuje organizmus na jednotlivé orgánové sústavy a zaoberá sa ich štúdiou. Pre potreby chovateľov, majiteľov psov a klinikov sa psie telo rozčleňuje nielen na jednotlivé orgánové sústavy ale aj na konkrétne oblasti tela (napr. hlava, končatiny) a následne prebieha štúdia orgánov nachádzajúcich sa v tejto časti tela.
Každá časť tela má určité poslanie, z ktorých mnohé zabezpečujú životne dôležité funkcie, bez ktorých by celý organizmus nemohol fungovať. Práve fyziológia je vedou, ktorá skúma normálne deje a funkcie na úrovni celého organizmu psa, orgánových sústav, orgánov, tkanív ale aj samotných buniek.
Pes domáci síce prešiel dlhým vývojom, v súčasnosti poznáme cez 400 plemien rozličnej veľkosti, atypického tvaru určitých partií tela, no napriek tomu ostal vo svojej podstate vždy mäsožravcom – šelmou, ktorá má vynikajúci čuch a sluch, zuby uspôsobené na zabitie a trhanie koristi a celé telo prispôsobené pre lov.
Je preto veľmi dôležité, aby sme poznali základné anatomické a fyziologické zvláštnosti psov - mäsožravcov, a vedeli tak odhaliť akúkoľvek odchýlku od normálnej stavby tela a funkcií jednotlivých orgánových sústav.

pes a človek

Pes, najvernejší spoločník človeka

Pes je najstarším domácim zvieraťom, ktoré hrá v živote človeka najvýznamnejšiu rolu. Človek ho totiž dokázal k sebe pripútať a vychovať ho tak, aby mu bol nielen pomocníkom, ale taktiež spoločníkom. Žiadne iné domáce zviera nedokáže naviazať s človekom tak tesný vzťah. Podriaďuje sa mu bezpodmienečne bez ohľadu na to, či za to treba zaplatí vlastným životom. Nie nadarmo sa pes stal symbolom vernosti a ostražitosti.

Pes ako symbol
Psy a sokoly sú erbovnými zvieratami symbolizujúcimi vernosť, bdelosť a ušľachtilosť. Obzvlášť pes je symbolom verného strážcu hraníc medzi týmto a oným svetom, hľadača prechodu a sprievodcom duší v ríši mŕtvych. Je to ten najoddanejší spoločník a pomocník na zemi i mimo nej.
Pretože človek mal užší vzťah k vlkovi, divokému psovi a neskôr i k jeho domestikovaným potomkom, než k iným zvieratám, objavuje sa pes v mnohým mytologických predstavách rôznych kultúr. Psovi sú prisudzované vlastnosti tvorcovské i démonické. Mnoho národov Ázie a Ameriky odvodzuje svoj pôvod zo spojenia psa či vlka s človekom. Mýty o  pôvode psa nájdeme u Kirgizcov, Mongolov, Juhočíňanov, Inuitov a Indiánov.
V starom Egypte a Sumerii bol napríklad pes spojovaný so všetkými božskými poslami a bohmi skazy. Bol uctievaný ako strážca podsvetia a sprievodca po kráľovstve smrti. Anubis – boh mŕtvych, sudca rozhodujúci o vine či nevine zomrelého, mal síce ľudské telo, ale psiu hlavu.
Čo by bol mocný grécky lovec Orion bez svojich posvätných psov, z nich jeden dal meno najjasnejšej hviezde nášho neba – Sirius? Grécky strážca podsvetia bol taktiež trojhlavý pes Kerberos, ktorý každého prichádzajúceho pustil dovnútra, ale žiadneho von. Aby mŕtveho nezožral, musel byť podplatený zosnulý medovým koláčom, ktorý dostával od svojich blízkych na cestu do podsvetia.
Keď u juhoamerických Inkov zomrel muž, zabili i jeho psa a potom ich spoločne pochovali. Verilo sa, že pes chráni pánovu dušu a doprevádza ju na ceste do raja. Severoamerický Indiáni pred bojom psov obradne pojedali, aby sa ich statočnosť preniesla i na bojovníkov.
Irokézovia zas obetovali na Nový rok bieleho psa, o ktorom verili, že odnesie ich modlitby na nebo a vybaví ich bohom.
Pes spolu s vydrou majú zvláštne postavenie medzi tzv. čistými zvieratami i v zoroastrizmu, čo znamená, že ich zabitie je veľkým hriechov. V islame naopak je pes nečistý a smie byť používaný len k stráženiu.
Ak bol pes spoločníkom v živote, zostal nim i po smrti. Jeho oddanosť pánovi, dokonca, i keď mu ubližoval, sa nemení a je neuveriteľne vytrvalá. Snáď i preto bol pes v antickej dobe obetovaný na hrobe svojich pánov, aby ich doprevádzal i na ceste na druhý svet.